Medžaj Meric

Po dlhšom čase Vám prinášame literárnu prácu nášho žiaka Petra Knapa, ktorá získala 3. miesto na súťaži Zemplínske pero

Meric býval v malom meste Bergvil. Bolo to obyčajné mesto, v ktorom sa diali z času na čas oslavy. Aj dnes bol deň oslavy, na ktorú sa všetci tešili, no najmä Meric. Dnes má totiž pätnáste narodeniny. Na svoj vek bol však príliš malý a chudý, preto sa s ním nikto nechcel priateliť. Jeho rodičia boli chudobní a tak nedostal veľa darčekov. No tešil sa i zo starej lampy a teplých ponožiek. Keď sa naobedovali, šli na slávnosť. Celé námestie bolo ozdobené farebnými stuhami, hrala veselá hudba a všade panovala dobrá nálada. Keď asi po hodine si Meric išiel kúpiť niečo na jedenie, zbadal čudného muža oblečeného do zvláštnych šiat, ktorý vyzeral ako bojovník z jeho knihy. No nevenoval mu pozornosť a šiel svojou cestou. Keď sa vrátil s hotdogom, zo zvedavosti sa pozrel tam, kde predtým stál ten cudzinec. Toho tam už nebolo.

Večer sa vrátil domov unavený a hneď si chcel ľahnúť do postele. Keď vošiel dnu, skoro spadol z nôh. Stál tam ten čudný muž.

Opýtal sa ho: „Kto ste a čo tu robíte?"

Muž mu odpovedal: „Som Ahmad Kali z Anlibie. Prišiel som ťa požiadať, aby si šiel so mnou."

„Nie, nikam nejdem, vôbec vás nepoznám, a aj tak by mi s vami rodičia nedovolili odísť."

„Ale ty musíš, si predsa Meric Medžaj, nie?" naliehal Ahmad.

„Som Meric, ale nie som Meraj, či čo."

„Medžaj," povedal muž," a určite si, pretože je to napísané v Lergii."

„V čom?"

„V Lergii. To je taká stará kronika, v ktorej je napísané: Narodí sa chlapec menom Meric, ten sa stane veľkým medžajom, ktorý premôže čarodeja Krondorfa a jeho obrovskú armádu."

„To nedokážem, som len pätnásťročný chlapec."

„Si vyvolený a musíš nám pomôcť; premôcť ukrutného čarodeja."

Meric zacítil závan dobrodružstva.

„Tak dobre, pristanem na tvoju žiadosť. Ak mi to rodičia dovolia."

„Neboj sa, o všetko sa postarám ja. Ty si zbaľ veci a na úsvite vyrazíme."

Ešte len čo slnko trochu vyšlo, už Ahmad budil Merica. Ten bol veľmi zvedavý na cestu.

„No, zaobstaral som si auto. Odvezieme sa k pobrežiu, nasadneme na loď, ktorá nás tam čaká. Dopravíme sa ňou na náš ďaleký ostrov."

Dobrodružstvo sa mohlo začať. Cestou k pobrežiu však dostali defekt. Ahmad bol nervózny, lebo to nevedel opraviť, no Meric, ako každý chlapec v jeho veku, to už vedel. Spoločnými silami to opravili a vydali sa ďalej.

Keď tam došli, Meric sa spýtal: „ Kde je naša loď? Nikde ju nevidím."

Ahmad s úsmevom povedal: „Poď a pozri sa za túto skalu."

A veruže tam bola loď. No nie hocijaká. Lež taká, akú Meric vídaval v knihách o pirátoch.

S úžasom i nedôverou sa Meric spýtal: „A táto stará loď nás má dopraviť do nášho cieľa?"

Ahmad odhodlane odpovedal: „Jasné! Nepoznám lepšieho kapitána ako kapitána Coula."

Ahmad Kali a Meric nastúpili na loď. Tu sa Meric stretol s kapitánom Coulom. Na prvý pohľad vyzeral ako dobrý chlapík, ktorý rád rozkazuje. Po troch dňoch cesty konečne Ahmad oznámil Mericovi, že už sú na mieste. Meric vyskočil a utekal hore na palubu, aby uvidel ten krásny ostrov, ktorý počas cesty jeho spoločník opisoval. Pozeral sa na všetky svetový strany, mohol si aj oči vyočiť, no nič nevidil. Teda, videl všeličo; more tu, more tam.

„Žeby sa Ahmad s kapitánom zabávali na môj účet?" pomyslel si Meric.

Keďže je miernej povahy, nevyzval chlapov na férovku, len sa spýtal: „Kde je ten ostrov? Veď sme na šírom mori?"

Ahmad vyčítal z Mericovej tváre úžas i sklamanie a s úsmevom na tvári mu povedal: „Náš ostrov nie je na mape a hocikto ho nenájde."

Zrazu Meric zbadal hmlu. S radosťou vykríkol: „Za ňou je ostrov!"

Ahmad prikývol. Keď prešli hmlou, otvorilo sa pred nimi nádherné kráľovstvo. Akoby vstúpili do iného dokonalého sveta. Obrovský ostrov bol nádherne farebný. Túto krásu však niečo narušovalo. Väčšina územia ostrova horela a bol z nej počuť krik.

„Je to horšie, ako som si myslel," zvraštil Ahmad čelo a pokračoval smutným a nazlosteným hlasom, „vidíš, čo spôsobil Krondorf a jeho armáda? Preto nám musíš pomôcť!"

Kapitán Coul ich vysadil na ostrove a pobrali sa do tábora. Už z diaľky k nim bežal muž podobne oblečený ako Ahmad, len mal na boku šabľu.

„Ahoj, Grifin," povedal Ahmad. „Ahoj, Ahmad, už dlhšie nemôžeme vzdorovať Krondorfovej armáde! Kde máš toho medžaja?" náhlivo v hlase sa prihovoril Grifin. Ahmad ukázal na Merica.

„To je on?" zapochyboval Grifin. Ahmadovo pevné slovo ho však uistilo a odišiel.

Meric sa váhavo otočil na Ahmada: „Nejako mi nedôveruje."

Ahmad nahodil svoj vševediaci výraz a povedal: „ On je už raz taký."

Večer už celý tábor vedel o Mericovi. Keď si líhal spať, všetci sa predierali k oknu, len aby ho videli. Ráno začal Ahmad učiť Merica bojovať. Stačilo pár dní a Meric ovládal meč perfektne.

„Je čas," povedal Ahmad Mericovi a dal mu krásny meč, prilbu, brnenie a štít.

Chcel už odísť, no Ahmad sa k nemu otočil a s vážnou tvárou riekol: „Budeš so mnou a Grifinom na čele armády."

Meric vyšiel z domu a pozrel sa na obrovskú armádu.

„Určite vyhráme, veď, kto by sa nezľakol takej veľkej armády," pomyslel si Meric. Ahmad naňho pozrel, Meric cítil, akoby mu čítal myšlienky a nahlas povedal: „Dúfam s tebou a verím, že vyhráme."

Po obede sa vybrali na priestrannú lúku, kde už stála obrovská armáda príšer. Meric si všimol, že na ich čele stál veľký čierny čarodej s obrovským žezlom. Meric sa snažil sedieť na koni sebaisto ako Ahmad a Grifin. Odrazu sa však nepriateľská armáda pohla. Meric zbadal, ze Ahmad zdvihol ruku hore. Čakal na správny moment. Zrazu Ahmadova ruka klesala a zároveň znel jeho silný hlas: Páľ!" V tom momente vzduchom leteli stovky šípov a prvé rady nepriateľa padali na zem ako zhnité hrušky. Mericovi hral úsmev víťazstva na perách. Ahmad s Grifinom sa netešili. Skúsenosti bojovníka ich naučili netešiť sa predčasne. Čarodej naďalej držal štít vychádzajúci z červeného diamantu, ktorý mal na konci žezla.

Meric sa spýtal: „Ako premôžeme čarodeja?"

Ahmad bez toho, aby na Merica pozrel, povedal len jedno slovo: „Diamant."

Vzápätí zakričal na bojovníkov: „Vpred!"

Celé vojsko sa dalo do pohybu. Armády sa rýchlo približovali. Vo vzduchu bolo stále silnejšie počuť svišťanie. Čo to môže byť? Á, Meric spadol z koňa. Je zranený? Bojovníci, ktorí boli nablízku zamrzli a so zatajeným dychom čakali, čo sa bude diať.

Meric otvoril oči a zašepkal: „Vedľa."

Tesne ho minul Krondorfov lúč. Meric sa postavil na nohy a začal bojovať, čím dodal odvahu aj ostatným bojovníkom. Prišla však chvíľa, keď sa Meric naľakal. Všadiaľ sa rozliehal strašidelný rev, ktorý v sekunde počul za sebou. Vedel, že musí niečo spraviť. Obrátil sa a zbadal zelenú príšeru, z ktorej trčal meč. Príšera spadla na zem a Meric zbadal Grifina. Meric sa zahľadel na Grifina a v očiach mal vďaku. Bojovalo sa ďalej.

Odrazu sa pred Mericom objavil Krondorf, ktorý k nemu prehovoril temným hlasom: „Nemal si sem chodiť. Toto je posledný deň tvojho života."

Skôr ako Meric mohol zareagovať, lúč z Krondorfovho žezla vybil Mericovi štít a aj meč. Krondorf vytiahol svoj meč a sekol. Priskočil však Grifin a zabránil Krondorfovi zabiť Merica. Odrazu Meric začul zvuk rohu smerujúci z brala, odkiaľ sa rozbehlo mnoho zajatých vojakov na čele s Ahmadom. Čarodej využil túto chvíľu a prebodol Grifina. Meric priskočil k meču, zdvihol ho a nemilosrdne bojoval s čarodejom. Už to nebol ten Meric, ktorý prišiel do krajiny Ahmada. Bol to chlapec, ktorý pozná cenu priateľstva a obety. Bol to vyrovnaný boj. Vtedy si Meric spomenul na jeden trik od Ahmada. Prásk! Kryštáliky diamantu sa rozsypali všade vôkol. Krondorfov rev porazeného roztriasol aj zem pod nohami, a vo chvíli na zmenil na piesok. Meric víťazoslávne zdvihol meč nad hlavu. Armáda pred ním pokľakla. Bolo to víťazstvo poznačené krvou Grifina. Uctili si jeho obetu oslavou. Celú noc oslavovali.

Na ďalší deň ráno vycestovali domov. Cesta im ubehla rýchlo. Prišla chvíľa sa rozlúčiť.

Ahmad podal Mericovi vrecko so slovami: „Otvor ho, až odídem."

Rozlúčili sa ako najlepší priatelia, bratia. Ahmad odišiel. Meric otvoril vrecko. Pri pohľade doň otvoril ústa od úžasu. S údivom prezeral zlaté mince vo vrecku. Tie použila jeho rodina na opravu domu.

I do dnešného dňa dostáva Meric listy pre Medžaja Merica.

Starší článok: Taktik Výzva 2010 »»»