1.

Učiteľka napísala žiakovi do žiackej knižky poznámku

Váš syn nič nevie.

Otec dopísal

Práve preto ho posielam do školy.

2. Keď prišiel Nikita Sergejevič Chruščov do Londýna na oficiálnu návštevu, lord Norton práve obedoval. Zrazu sa ozvala delová salva. Mykol sa a hovorí:

– James, čo je to vonku za rámus?

– Môj pane, prišiel k nám na návštevu sovietsky premiér Nikita Sergejevič Chruščov.

– Aha, ďakujem.

– Jedol ďalej a vtom ďalšia salva.

– James, čo je to vonku za rámus?

– Pane, veď som vám povedal, že k nám prišiel na navštevu sovietsky premiér Chruščov.

– A čo ho netrafili prvý raz?

3.
Žaba, prečo si zelená?

Lebo jem hašlerky.

4. Havária lietadla. Pošlú tam dvoch policajtov, aby to vyšetrili. Prídu na miesto a obzerajú si trosky. Prvý sa ozve :

No páni, myslím, že mu odpadla vrtuľa.

Ale netrep, však to je prúdové lietadlo.

Potom je to jasné, vypli prúd!

5. Ide si tak dedko Slovák – Východniar po Václaváku a zastaví sa pri vysokom dome. Policajt sa ho pýta:

Dedku, co tady tak stojíte?

Ale, kukám aki veľki dom.

Víte dedku, to je cvokhaus pro Slováky.

No šak kukám, kukám,že pre Čechov je dajaki mali…

6. Viete prečo blondínka nevie napísať číslo 11?

Lebo nevie, ktorú jednotku má dať ako prvú.

7. Ide brunetka okolo salaša a vidí baču ako pasie ovce. Pristaví sa a vraví mu: Aké krásne ovečky.
Bača polichotený jej odpovedá:
- No slečna, keď uhádnete koľko ich je, tak vám jednu darujem.
Brunetka hneď vystrelí:
- 156.
Bača šokovaný, presne na chlp.
- No, čo už, tak si jednu vyberte.
Tak brunetka schmatne prvú a tlačí ju do auta. Bača hovorí:
- Slečna, keď uhádnem pôvodnú farbu vašich vlasov, vrátite mi môjho psa?

8. Mladík leží doráňaný v nemocnici v kritickom stave. Nikto nevie čo sa mu stalo.Po čase sa zistilo že ho Chuck Norris štuchol na facebooku.

9. Babka pozve pár babiek na kávu. Babky prídu a pozývajúca hovorí: Dáte si kávu?
Babky: Hej!
Kedže majú všetky sklerózu pýta sa znova: Dáte si kávu?
Babky: Hej!
Takto sa to zopakuje asi 6 krát.
Babky odídu a hovoria: Ani kávu nám nedala!
A babka čo ich pozvala hovorí: Ani na kávu neprišli!

Zalužický býk

Pred mnohými rokmi sa v obci Zalužice usadil kočovný kmeň. Boli to ľudia, ktorí pôvodným obyvateľom dediny ubližovali, vykrádali ich príbytky, odnášali úrodu z polí, kradli dobytok a hydinu. Dovoľovali si stále viac. V jednu noc si chceli odniesť kravu z maštale jedného roľníka, no netušili, že v sú tam aj býci. Jeden z býkov bol zvláštny, bol viac zlostnejší a nebezpečnejší ako ostatní, klal ostatné zvieratá a preto mal rohy i kopytá často od krvi. Odtrhol sa z reťaze, začal zlodejov naháňať a zahnal ich až k okraju osady. Keď roľník počul dupot a krik zlodejov, vybehol von a opýtal sa mocným hlasom: „Čo sa deje?“ No nikto mu neodpovedal, lebo zlodeji už zmizli v tme. Tak si roľník, keď zahnal býka do maštale, povedal: „Veď ja si na vás posvietim.“

O pár dní sa kočovníci opäť pokúsili okradnúť toho istého roľníka, no ten bol pripravený, sám pustil býka na zlodejov a zastrašil ich slovami: „Dajte si pozor a už sa tu nikdy neopovážte vkročiť, lebo môj býk vás rozdupe a na rohy naberie.“

Kočovníci sa potom báli kradnúť v Zalužiciach, lebo takých býkov v dedine bolo viac. Napokon sa rozhodli opustiť dedinu. Keď kočovníci odišli, ľudia v dedine oslavovali, tešili sa, že býk ich zachránil pred zlodejmi. Roľník bol hrdý na svojho býka a tento býk s červenými rohami a kopytami sa dostal aj do erbu obce ZALUŽICE.

Les je živý organizmus. Zrodí sa, rastie, dospieva a hynie. Je to najvyššie a najdokonalejšie rastlinné spoločenstvo, ktoré pre človeka má a bude mať veľký význam.

Vzťah človeka k lesu sa menil tak, ako sa vyvíjala ľudská spoločnosť a rovnako ako v minulosti, aj dnes plní veľa funkcií. Okrem toho, že poskytuje cennú surovinu – drevo, má popri iných pozitívnych účinkoch aj veľký pôdoochranný význam, ktorý je spolu s vodohospodárskym súčasťou tzv. ekologickej funkcie, ktorá je jednou zo základných funkcií lesa.

Vo sfére životnej pohody človeka treba rozlišovať tri základné úlohy: zdravotnú, hygienickú a rekreačnú. Filtrujú vzduch, bránia erózii, akumulujú a čistia vodu. Sú nenahraditeľné a preto si ich chráňme! Dúfam že tento článok vás trochu oboznámil o stromoch a ako sú pre nás dôležité chráňme si ich!

[hcm]rss,http­://www.yr.no/pla­ce/Slovakia/Ko%C5%A1i­ce/Z%C3%A1vad­ka~723098/fore­cast.rss,1[/hcm]

80% našich tiel tvorí voda a dve tretiny povrchu Zeme sú pokryté vodou: voda je naša kultúra, náš život. Naše hospodárstvo, ako aj každodenný život „stoja na vode“. S civilizačným rozvojom sa ale zmenil prístup k vode – prestali sme ju vnímať ako niečo posvätné, ale stala sa bežným spotrebiteľským produktom.

Každý región na svete má iný spôsob uctievania vody, ale každý uznáva jej hodnotu, jej ústredné miesto v ľudskom živote. Kultúrne tradície, zvyky domorodého obyvateľstva a spoločenské hodnoty vnímajú ľudia a hospodária s vodou v rôznych oblastiach na svete.

Bez ohľadu na jej význam a často aj posvätnú povahu sa vodou naďalej plytvá a znehodnocuje sa po celom svete, v mestách, aj na vidieku. 18% svetovej populácie nemá zabezpečený prístup k pitnej vode a 40% chýbajú základné možnosti hygieny. Každý deň zomrie v súvislosti s nedostatkom vody šesť tisíc ľudí, väčšinou detí.

I my na našej škole sme si pod vedením p. učiteľov Mgr. M. Sopka a Mgr. I. Červeňákovej tento deň pripomenuli štvrtok 24. marca prostredníctvom videolekcií, hravých aktivít a tvorbou posterov na túto tému. Najviac sa nám asi páčilo video s minuloročnej kampane UNICEFu, i keď je pravda, že sme pri ňom nemali dobrý pocit 

Prvý letný deň

Dážď stiekol jari do kalicha, hneď vzbĺkol vírom plameňa. Počula som ho ako dýcha, pokojným dychom klame ma.

Nebo má v očiach modrý granit s divokým leskom jazera. Už som si istá, chce ma raniť. Zatiaľ len zlostne zazerá,

vystretú ruku podáva mi. Ten dotyk trochu cudzí je . Stisnem ju troch s obavami. Do seba zas sa ukryjem.

Jún vystrel ruky nad ohnisko, vtedy sa z neho plameň stal. Nahol sak tvári zeme nízko, nad orlie hniezdo v ústach skál.

V dlani mu zúri búrka prudká, blesk udrie raz tam a raz tu. Kým z vlákien dažďa leto utkám, vlasy mi po zem narastú.

A tak vyslali zajace prešibaného posla za sloním kráľom. Zajačí posol sa musel vyšplhať na skalu, aby ho slon vôbec počul.

Vaše kráľovské Veličenstvo, kričal zajac slonovi do ucha.

Môj kráľ – vznešený a mocný Mesiac – ma za vami posiela s odkazom , že ste vy a vaše slony prekročili všetky hranice. Máte sa ihneď pozrieť do jazera.

Slon sa teda vybral k brehu jazera a zajac sa hlboko poklonil odrazu Mesiaca na vodnej hladine. Slon okamžite tak ako vždy ponoril svoj chobot do vody, a tým odraz Mesiaca rozvlnil. Keďže bola výnimočne temná noc a bol spln, vyzeral odraz Mesiaca naozaj veľkolepo, až strašidelne.

Vidíte, ako môj pán zúri? Práve ste sa totiž bez povolenia napili z jeho jazera! bedákal naňho zajac. Slon zneistel.

Všetci rýchlo odíďťe. Zachráňte sa. Hnev môjho pána je strašní! zúfalo kričal zajac.

Odkáž svojmu kráľovi, že prosíme o prepáčenie a že ho viac nebuďme rušiť, zmätene odpovedal sloní kráľ a s celým stádom iheď odkráčal.

Zajaca mal v lese každý rád. Mal veľa priateľov a snažil sa každému pomôcť. Raz sa však stalo, že mu na stopu prišla skupina loveckých psov a začali ho prenasledovať po celom lese. Nakoniec sa mu podarilo skryť vo vysokej tráve a psi ho minuli.

Sedel tam učupený a triasol sa od strachu. Nevedel, či sa psi vrátia. Vtom zbadal na lúke svojho priateľa koňa, ako klusá dolu brehom. Opatrne naňho zavolal:

Priateľ môj, naháňajú má zlé psiska, určite ma doženú a bude to môj koniec. Prosím pomôž mi, zachráň mňa!

Kôň však odpovedal:

Rád by som ti pomohol, ale veľmi sa ponáhľam, no práve ide okolo býk ten ti určite pomôže!

Zajac sa vystrčil z trávy ešte raz a poprosil býka, aby mu pomohol.Býk sa otočil a povedal:

Rád by som ti pomohol, ale priatelia ma čakajú na pastvine. Zavolaj kozu, tá ti určite pomôže!

Tak zajac poprosil aj kozu, keď išla okolo.Ale ani tá mu nemohla pomôcť. Zamečala:

Pomohla by som ti, kamarát, ale ostrými kopytami by som ta mohla poraniť! Pozri, práve ide ovca, tá ti pomôže!

Ale ani ovca nechcela a cez tu lúku prešlo ešte veľa zajacových priateľov, no nik mu v tom strachu nepomohol. Zajac zosmutnel, lebo on vždy každému v núdzi pomáha len jemu nik nepomohol. To už zajac začul za krátku chvíľu štekot psov, ktorí ho za chvíľu vysliedili.

Čas rýchlo uteká, sťaby rýchle nohy mal. Ani sa nenazdáme a už tu sú najkrajšie sviatky roka -Vianoce. Vianoce? Čo sú to vlastne Vianoce? Vianoce sú aj pre mňa najkrajším sviatkom v roku. Sú to sviatky pokoja a lásky. Každý človek prežíva tento sviatok ináč. Naozajstný pokoj Vianoc pre mňa začína zdobením stromčeka, keď polia,lúky a strechy domov sú pokryté ligotavou snehovou perinkou.Za oknami poletujú krásne snehové vločky, ako keby poletovalo páperie.

Mráz kreslí prekrásne maľby na sklá okien. Tento čas sa podobá tej najkrajšej rozprávke. Mamka s ockom už chystajú dobroty na štedrú večeru.V tento deň sa každý snaží byť dobrý a milý. Každý je plný očakavania z príchodu malého Ježiška. O šiestej hodine sadáme k štedrovečernému stolu. Všade vôkol nás už rozvoniava vôňa jedál a kapustnice. Plamienok vianočnej sviečky, vôňa medu, oblátok a cesnaku vytvára neopakovateľné chvíle. Ožívajú staré tradície. Za oblokmi sa už jagajú svetielka na vianočných stromčekoch.

Zabalené darčeky netrpezlivo čupia pod vianočným stromčekom ako hríbiky a čakajú na rozbalenie.Každému sa plnia túžobne očakávane priania.Vianočná hudba sa zakráda do našich sŕdc a vytvára sviatočnú atmosféru.Všetci si v kútiku duše prajeme aby tieto sviatky trvali večne.

Malý Moricko píše Santa Clausovi:

• „Prosím Ťa pošli mi bračeka.“

Santa Claus:

• „Dobre, ale pošli mi mamičku!“

Janko sa na Vianoce pýta otca:

• Oco vieš, ktorý vlak najviac mešká? No predsa ten, čo si mi sľúbil minulé Vianoce.